Názor z Ameriky: Urazený Slovák si opäť raz „zvolí“ to, čo mu patrí

Už dlho žijem v zahraničí, ale prehľad o dianí na Slovensku si udržujem každý deň. Predsa len raz by som sa chcel vrátiť, pretože som z Košíc, a kto sa narodí v Košiciach, chce tam aj zomrieť.

Prípad „Gorila“ je neprehliadnuteľný a s napätím som očakával, čo v takej krajinke ako Slovensko vyvolá. Predpokladám, že aj Tom Nicholson, keď na tomto prípade pracoval, čakal, že vďaka jeho poctivej práci sa niečo pohne, zmení. Ale predsa len to nie je Slovák, a tak sa prerátal. Koniec koncov, aj Peter Schutz v jednom zo svojich posledných komentárov skonštatoval, že najskôr sa veľa neudeje, ale aj tá troška je na Slovensku dosť. Keď už nestačí hlas podobný „nejakému“ hlasu.

Zatiaľ čo v inej krajine by sa po prevalení takejto kauzy politici rýchlo pratali kade ľahšie a ľudia by vyšli do ulíc, Slováci sa len prizerajú. Demonštrantom, ktorí sa zídu v Bratislave, sa ľudia vysmejú. Slováci cítia, že boli podvedení, oklamaní, ale už si zvykli a namiesto toho, aby reagovali, radšej sa urazili.

Na sociálnych sieťach, ale aj blogoch ako tento pozorujem novú módnu vlnu veľkolepo nevoliť. Slovák musí dať každému najavo, že sa urazil a jeho dôležitosť sa k urne nemieni vybrať. Američan je vždy hrdý, že môźe voliť. 

Áno, aj takí sú Slováci. Všetci vedia všetko najlepšie. Aktívnym sa smejú. Hlúpym pritakávajú. A ak niekto nemá pravdu, radšej sú ticho, pretože povedať niekomu pravdu do očí je nebezpečné. Ak vás nevysmeje, tak sa urazí. A tak všetci urazení zrazu nemajú koho voliť. Zaujímavé pritom je, že Slováci v zahraničí, všade, kde som bol, sú hrdí, aktivizujú sa, majú vlastný názor a rozum, veľa dokážu. Zrazu sa nehanbia povedať, čo majú na srdci, pred svojím susedom. Na to, čo majú v sebe, asi môžu prísť, len keď sa ocitnú vo veľkom svete a tam sa nestratia.

Tak Slováci nemajú koho voliť, a to aj napriek tomu, že voľby na Slovensku neboli nikdy také pestré, ako budú teraz?

Môžete voliť kohokoľvek. Okrem komunistov, kotlebovcov, Mečiara, Slotu, Malíkovej, Dzurindu, Figeľa, Bugára, Sulíka kandidujú aj Budaj, Matovič, Mojsejová, Zedník, strany rómske alebo orientujúce sa na budúcnosti detí, zelená strana, atď. Jednoducho na výber jesto.

Ale radšej, akoby Slovák povedal, že nikomu neverí alebo politike nerozumie, prípadne ho nezaujíma, víťazoslávne v zmysle „ja viem všetko“ vyhlási, že s jeho prehľadom si on nemá koho vybrať. Nie nadarmo sa hovorí, že Slováci su úzkoprsí.

Nemohol by pán Baričák alebo niekto iný z tejto skupiny urazených povedať, ako by mal potom vyzerať kandidát, ktorý by jeho urodzenosti vyhovoval? Veď len pán Matovič podľa mňa nemá stranu, ale 150 ľudí, ktorých môžete krúžkovať. To je málo? A keby Slovensko malo okrskový systém ako USA, viete si predstaviť voľby?

Najviac ma bavia heslá mladých anarchistov hlásajúcich staré heslo, že voľby nič nemôžu zmeniť. Asi nezažili voľby 1998, keď odstavili Mečiara. Ani ja. Ale ja som zažil Mečiara. Asi nevedia, že nebyť politických zmien pochádzajúcich od ľudí, doteraz by boli dlhé vlasy zakázané.

Je tu ešte druhá skupina. Skupina, ktorá nemá mozgovú kapacitu na urážanie sa, zato veľmi dobre vie, že najlepšie urobí, ak sa do ničoho nebude starať a poslušne odovzdá svoju budúcnosť do rúk niekoho iného. Je to jednoduchšie ako rozhodovať o svojej buducnosti sám. Napríklad dnes som videl video na TA3, kde jedna stará pani povedala, že ona musí myslieť na to, že je už stará a kto sa o ňu postará. Nuž madam, Fico to nie je.

A tak si Slováci opäť „zvolia“ to, čo im patrí. Škoda len, že víťazná strana Smer bude „zvolená“ práve vďaka nehlasujúcim. Smer totiž nemá podporu 40 % voličov Slovenskej republiky, ale 40 % ľudí, ktorí sa na voľbách zúčastnia.

Ak ste si vybrali, máte moju úctu. Nech sa vám páči môj názor, Slováci. Prajem Slovensku úspešnú budúcnosť, ale úspechu musíte najprv vykročiť napred a vziať ho do vlastných rúk.

Zdroj: sme.sk
Autor: Peter Kováč